Život Prešova
online
online
Oscarový Kolja dojíma i rozosmieva divákov už 30 rokov
14.05.2026 Celý región
Praha/Bratislava 13. mája (TASR) - Jediný celovečerný film v histórii samostatného Česka, ktorý získal Oscara, patrí do zlatého fondu českej kinematografie. Pôvodne mal mať názov Zlaté šupiny, Dušičky alebo Trabant Story. V piatok 15. mája uplynie 30 rokov od premiéry trpkej komédie Kolja.
Film, ktorý vznikol v česko-britsko-francúzskej koprodukcii, sa stretol s pozitívnou reakciou diváckej verejnosti aj kritikov. V marci 1997 získal od akademikov sošku za najlepší cudzojazyčný film, čím sa zaradil medzi najuznávanejšie európske snímky svojej éry. Okrem toho získal i Zlatý glóbus, šesť Českých levov, ako aj festivalové ocenenia z Tokia, Madridu a Benátok.
Film uviedli v 40 krajinách sveta. V samotnom Česku ho videlo vyše 1,3 milióna divákov a zarobil 45 miliónov korún, čo bol takmer dvojnásobok jeho rozpočtu.
Režisér Jan Svěrák vytvoril dielo v úzkej spolupráci so svojím otcom - hercom a scenáristom Zdeňkom Svěrákom, ktorý si zahral aj hlavnú postavu starnúceho violončelistu a záletníka Františka Louku. Ten, aby si finančne prilepšil, sa fingovane ožení s Ruskou, ktorá však vzápätí emigruje na Západ a on zostáva s jej päťročným synom sám. Spočiatku medzi nimi panuje vzájomná nedôvera. Neskôr sa zblížia, hoci muž má kvôli chlapcovi problémy s úradmi. Po Nežnej revolúcii si matka syna na konci filmu odvezie.
„Láskavá komédia o mužovi, ktorý sa domnieval, že už nemôže byť horšie a netušil, že práve prežíva najkrajšie chvíle svojho života. Františkovi už prešediveli fúzy, Kolja ešte nedosiahol školský vek a stretli sa vďaka tragikomickej životnej situácii. Tí dvaja zostali nakoniec sami. Starý mládenec a chlapec, ktorí si navzájom nerozumejú, a to vo všetkých smeroch. Čaká ich dlhá a zložitá cesta za úsmevom a láskou,“ uvádza sa v oficiálnom texte distribútora filmu.
Zaujímavosťou je, že malý predstaviteľ Kolju (Andrej Chalimon z Ruska) nehovoril po česky, čo tvorcovia využili na posilnenie autenticity vzťahu medzi postavami a jazykovej bariéry, ktorá je jedným z ústredných motívov filmu.
Snímka sa odohráva na pozadí spoločenských a politických zmien koncom 80. rokov vrátane obdobia okolo Nežnej revolúcie a citlivo prepája osobný príbeh s historickým kontextom. Slávny film nesie všetky znaky „svěrákovskej“ poetiky - dobre napísaný a skomponovaný príbeh, výrazné charaktery, zmysel pre detail i celok, inteligentný a zhovievavý humor a dojemnú ľudskosť.
Niektoré z hlášok z tohto filmu sa stali „kultovými“, napríklad: „Některý český slepice snášejí ruský vejce a ani o tom nevědí!“; „Přátelé, slibuji, že dneska v noci já budu Ilja Muromec nebo aspoň Čurila Plenkovič!“; „Složenky, vy krávy zelený, nenažraný!“; „Ty taky hraješ všude, vole!“; „Kradete kufry a cizí území!“; „Máte ráda větší nástroje...“
Vedľajších úloh sa presvedčivo zhostili Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý, Stella Zázvorková, Miroslav Táborský, Regina Rázlová, Ladislav Smoljak, Jiří Sovák, Karel Heřmánek, Irina Livanovová či Lilian Malkinová. Vo filme si zahrala aj slovenská herečka Silvia Šuvadová.
Pôvodnú hudbu do filmu skomponoval Ondřej Soukup (v snímke zaznievajú i klasické diela Antonína Dvořáka a Bedřicha Smetanu), o kameru sa postaral Vladimír Smutný. Nakrúcalo sa predovšetkým v Prahe, ale aj v Úštěku či Františkových Lázňach.
Film, ktorý vznikol v česko-britsko-francúzskej koprodukcii, sa stretol s pozitívnou reakciou diváckej verejnosti aj kritikov. V marci 1997 získal od akademikov sošku za najlepší cudzojazyčný film, čím sa zaradil medzi najuznávanejšie európske snímky svojej éry. Okrem toho získal i Zlatý glóbus, šesť Českých levov, ako aj festivalové ocenenia z Tokia, Madridu a Benátok.
Film uviedli v 40 krajinách sveta. V samotnom Česku ho videlo vyše 1,3 milióna divákov a zarobil 45 miliónov korún, čo bol takmer dvojnásobok jeho rozpočtu.
Režisér Jan Svěrák vytvoril dielo v úzkej spolupráci so svojím otcom - hercom a scenáristom Zdeňkom Svěrákom, ktorý si zahral aj hlavnú postavu starnúceho violončelistu a záletníka Františka Louku. Ten, aby si finančne prilepšil, sa fingovane ožení s Ruskou, ktorá však vzápätí emigruje na Západ a on zostáva s jej päťročným synom sám. Spočiatku medzi nimi panuje vzájomná nedôvera. Neskôr sa zblížia, hoci muž má kvôli chlapcovi problémy s úradmi. Po Nežnej revolúcii si matka syna na konci filmu odvezie.
„Láskavá komédia o mužovi, ktorý sa domnieval, že už nemôže byť horšie a netušil, že práve prežíva najkrajšie chvíle svojho života. Františkovi už prešediveli fúzy, Kolja ešte nedosiahol školský vek a stretli sa vďaka tragikomickej životnej situácii. Tí dvaja zostali nakoniec sami. Starý mládenec a chlapec, ktorí si navzájom nerozumejú, a to vo všetkých smeroch. Čaká ich dlhá a zložitá cesta za úsmevom a láskou,“ uvádza sa v oficiálnom texte distribútora filmu.
Zaujímavosťou je, že malý predstaviteľ Kolju (Andrej Chalimon z Ruska) nehovoril po česky, čo tvorcovia využili na posilnenie autenticity vzťahu medzi postavami a jazykovej bariéry, ktorá je jedným z ústredných motívov filmu.
Snímka sa odohráva na pozadí spoločenských a politických zmien koncom 80. rokov vrátane obdobia okolo Nežnej revolúcie a citlivo prepája osobný príbeh s historickým kontextom. Slávny film nesie všetky znaky „svěrákovskej“ poetiky - dobre napísaný a skomponovaný príbeh, výrazné charaktery, zmysel pre detail i celok, inteligentný a zhovievavý humor a dojemnú ľudskosť.
Niektoré z hlášok z tohto filmu sa stali „kultovými“, napríklad: „Některý český slepice snášejí ruský vejce a ani o tom nevědí!“; „Přátelé, slibuji, že dneska v noci já budu Ilja Muromec nebo aspoň Čurila Plenkovič!“; „Složenky, vy krávy zelený, nenažraný!“; „Ty taky hraješ všude, vole!“; „Kradete kufry a cizí území!“; „Máte ráda větší nástroje...“
Vedľajších úloh sa presvedčivo zhostili Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý, Stella Zázvorková, Miroslav Táborský, Regina Rázlová, Ladislav Smoljak, Jiří Sovák, Karel Heřmánek, Irina Livanovová či Lilian Malkinová. Vo filme si zahrala aj slovenská herečka Silvia Šuvadová.
Pôvodnú hudbu do filmu skomponoval Ondřej Soukup (v snímke zaznievajú i klasické diela Antonína Dvořáka a Bedřicha Smetanu), o kameru sa postaral Vladimír Smutný. Nakrúcalo sa predovšetkým v Prahe, ale aj v Úštěku či Františkových Lázňach.
www.ZIVOTPO.sk
